Priznám sa pred 25.4.2015 som ešte nikdy nelietal vo Vysokých Tatrách. Po krátkej úvahe prečo som sa tam za tie roky nedostal a pritom dobrých počasí bolo pomilú Jarmilu som dospel k záveru, že problémom boli moje milované deklarácie. Letieť deklarovaný let je najvačšia zábava na plachtení, ale z Nitry to proste nikdy neťaháte na Lomničák. Ani keď sa čakajú dobré podmienky. Výhodnejšie je vždy letieť buď cez Nízke alebo niekam do Poľska. Proste tie Vysoké tam nejak nikdy nepasujú v kontexte celej trate. Táto sobota bola ale úplne iná. Vlastne som vôbec nemal letieť. Mal som naplánované úplne iné činnosti, ale popri pomáhaní pri skladaní techniky som sa ocitol ako obeť otázky, či nepôjdem Šunkovi za kopilota do našej tisícky. Neviem prečo už od rána som mal pociť, že to v ten deň bude proste peckové počasie a po pár sekundovom rozmýšľaní som si povedal, že risknem zaľahnuté ucho, ktoré ma sra..trápilo už týždeň práve od predošlého letu. Toto bude stáť za to. Stálo. Šunka patrí me