Preskočiť na hlavný obsah

Môj prvý prelet

Sobota 3. september bol deň kedy sa odo mňa čakal môj prvý plachtársky výkon. Keďže som žiak a predchádzajúci deň som absolvoval navigačný prelet dnes bol rad na 1u/15, čiže 50km. Od rána to nevyzeralo zle, vietor takmer nulový, obloha čistá. Ale bolo zrejmé že kumuly nebudú takou samozrejmosťou. Dostal som rozkaz a spolu s Mirom Krjakom (starým fligerom) sme sa rozhodli, že pôjdeme na juh. Osedlali sme tátoše L-23. Štartovali sme naschvál poslední, čo nám bolo nič platné, lebo síce kopce na severe pekne naskákali, ale juh zostal čistý. Po mojom nervydrásajucom aerovleku (priem. r. 150km/h) som sa vypol v silnom stupáku a razom som mal 1500m. Tak som čakal Mira a šiel som logrom pretnúť pásku. Kým sa mi to podarilo tak som vyklesal 300m a Miro ma prestúpal. Tak som doplnil výšku a vydali sme sa na cestu.

Pred Šuranmi sa Miro rozhodol zmeniť kurz smerom na západ, lebo asi 3km od nás bol osamotený kumul a tu sme sa oddelili. Ja som ostal na kurze a urobil som dobre. Nad Šuranmi 3m/s. Cesta do chotína úplne v pohode. Nad Hurbanovom som točil môj prvý a posledný kumul a aj spolu s novozámockým Orlíkom. Po otočke Chotína som bol rád, že úlohu som splnil, ale rolí bolo predo mnou stále dosť. Nad Hurbanovom som stretol aj Mira, ktorý bol pred otočkou a spolu sme točili. A tu som sa začal už aj obávať. Kĺzal som asi 20km a stále nič. Na severnom okraji Nových Zámkov som konečne v 500m našiel stúpák. Točil som dosť dlho, popri tom ma dobehol aj Miro. Tak sme spolu dokĺzali domov. Prvý prelet 100km, dobrý pocit a mohol som otvoriť účet v bare...

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rozloženie síl pri zátačke s náklonom

Možno si mnohí z vás, ktorí ste absolvovali kurz pilota, po prečítaní nadpisu poviete, že čo nám tu chce autor v roku 2020 písať o tom ako lietadlá zatáčajú. Veď sme sa to všetci učili na prednáškach aerodynamiky a sú toho plné učebnice. Všetci predsa poznáme ten obrázok, kde je naklonené lietadlo a z jeho ťažiska smerujú šípky do všetkých možných strán a navzájom sa rušia vertikálne a horizontálne zložky síl. Navyše, je k tomu niekoľkostranový presvedčivý fyzikálny výklad ako dané sily vznikajú a čo sa pritom deje. V tomto príspevku sa venujem tomu, že veľa učebníc vysvetluje aerodynamiku zátačky nesprávne a pozrieme sa na to, čo sa v skutočnosti s lietadlom v náklone deje. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Učebnice sportovního letce. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Pilot’s Handbook of Aeronautical Knowledge. Videl som mnoho zdrojov, niektoré miešajú hrušky s jablkami, iné dokonca popisujú neexistujúce fyzikálne javy. Uvediem pár príkl

Osobný rekord: 664 km

Tento report píšem s pár mesačným oneskorením až v predvianočnom čase, ale chcem sa ešte vrátiť k tomuto výnimočnému júlovému dňu , nakoľko sa mi podarilo pokoriť môj osobný rekord - najdlhší deklarovaný let. Majstrovstvá Európy v Prievidzi boli práve v plnom prúde a počasia boli rádovo lepšie ako sme mali na PMSR. Napriek tomu víkend uprostred júla (a tiež EGC) nebol práve dobrý. V sobotu neletové a v nedeľu to tiež nebola žiadna veľká sláva . No v predpovediach sa črtal, až by som povedal zázračný pondelok. Po dlhých úvahách som sa rozhodol pre nasledný plán. Prespím na letisku. Ráno skontrolujem predpoveď. A len v prípade, že bude naozaj výnimočná (rozumej, bude hroziť počasie sezóny), pôjdem letieť. Ak predpoveď zhoršia (čo býva bežné), tak pôjdem podla plánu A - pracovať. Ráno vstanem a predpoveď počasia je stále pecková (musím dodať, že nečakane). Je rozhodnuté, ideme na to. Čo chcem zdôrazniť je, že hlavným atribútom predpovede bol veľmi dlhý interval. Začiatok termiky dával

Nízke Tatry 23. apríl 2020

Dnes sme si s Martinom švihli tímových 540km cez Minčol (Kubínska hoľa), Drážovce (pri Nitre) a Demänovú v Nízkych . Ešte to chcelo tak 100km navyše keďže sme pristávali už okolo 16:30, ale aj tak super prelet. Okrem samotných Nízkych Tatier takmer čisto, iba po hrebeňoch sa robili chmárky a pod nimi silné stúpania.