Na rozdiel od väčšiny mojich najzaujímavejších letov, na tento som sa chystal niekoľko dní. V podstate asi celý pracovný týždeň. Celá motivácia vznikla ešte minulý víkend v nedeľu, keď sme sa pokúšali v Nitre nadviazať do akej-takej vlny, čo sa mi nakoniec aj podarilo len cca 1/2 hodiny pre západom slnka. Iba som vystúpal v asi metrovom stúpaní nad Lapášom do 8000 ft a následne som hneď vyklesal a pristál. Následne som začal starostlivo sledovať každý deň predpovede, čí fúkne aj tento víkend. V pondelok, utorok a stredu som každé ráno cestou do práce sledoval lenťáky naťahané nad Bratislavou a slintajúc aj IGCčka na gcupe. Čo je ale dôležité, že na sobotu vyzeral vietor velmi optimisticky a porovnaní s veľkým množstvom analýz ktoré som čítal od Paľa Černého na glidingu som usúdil, že by sa to malo vlniť a celkom dobre. Predsa len teória je jedna vec a reálne skúsenosti druhá, a tie ja s vlnovým lietaním nemám prakticky žiadne. Pred týmto letom som bol vo vlne len raz v roku 2011. V Nit

Priznám sa pred 25.4.2015 som ešte nikdy nelietal vo Vysokých Tatrách. Po krátkej úvahe prečo som sa tam za tie roky nedostal a pritom dobrých počasí bolo pomilú Jarmilu som dospel k záveru, že problémom boli moje milované deklarácie. Letieť deklarovaný let je najvačšia zábava na plachtení, ale z Nitry to proste nikdy neťaháte na Lomničák. Ani keď sa čakajú dobré podmienky. Výhodnejšie je vždy letieť buď cez Nízke alebo niekam do Poľska. Proste tie Vysoké tam nejak nikdy nepasujú v kontexte celej trate. Táto sobota bola ale úplne iná. Vlastne som vôbec nemal letieť. Mal som naplánované úplne iné činnosti, ale popri pomáhaní pri skladaní techniky som sa ocitol ako obeť otázky, či nepôjdem Šunkovi za kopilota do našej tisícky. Neviem prečo už od rána som mal pociť, že to v ten deň bude proste peckové počasie a po pár sekundovom rozmýšľaní som si povedal, že risknem zaľahnuté ucho, ktoré ma sra..trápilo už týždeň práve od predošlého letu. Toto bude stáť za to. Stálo. Šunka patrí me

Už v priebehu Pribiny 2015 som okrem organizačných povinností pokukával na vyhliadky počasia na posúťažnú nedeľu. Javilo sa to, že by to aj mohlo byť aj keď päťstovkové to asi nebude. V sobotu sme Pribina Cup úspešne zakončili tradičných pricegiving ceremoniálom a stihli sme ešte aj upratať hangár, čo hralo do karát mojim úmyslom na nedeľný prelet. V nedeľu to vyzeralo úplne štandardne ako pred každým prvým jarným letom - všetko som hľadal, nič som nestíhal :) Ničmenej deklarovali sme polygon cez 3TP okolo 400km. Počasie bolo od začiatku veľmi dobré, až na nejaké tie rozpady, lae tie neboli nijak výrazné v okolí Nitry takže tahali sme na kopce. No už v okolí Prievidze sme zaznamenali okrem veľkého počtu pretekárov z FCC hlavne veľkú pasívnu oblačnosť smerom od Moravy, ktorá zasahovala až na Malú Fatru a už sme začali šípiť, že naľa prvá otočka - Dubná Skala bude asi problém. Napriek tomu sa nám podarilo preletieť cez Kozie až na úpätie Veľkej Fatry - ano až sme boli nútení ísť dos