Preskočiť na hlavný obsah

Vysoké Tatry detailne

Priznám sa pred 25.4.2015 som ešte nikdy nelietal vo Vysokých Tatrách. Po krátkej úvahe prečo som sa tam za tie roky nedostal a pritom dobrých počasí bolo pomilú Jarmilu som dospel k záveru, že problémom boli moje milované deklarácie. Letieť deklarovaný let je najvačšia zábava na plachtení, ale z Nitry to proste nikdy neťaháte na Lomničák. Ani keď sa čakajú dobré podmienky. Výhodnejšie je vždy letieť buď cez Nízke alebo niekam do Poľska. Proste tie Vysoké tam nejak nikdy nepasujú v kontexte celej trate.


Táto sobota bola ale úplne iná. Vlastne som vôbec nemal letieť. Mal som naplánované úplne iné činnosti, ale popri pomáhaní pri skladaní techniky som sa ocitol ako obeť otázky, či nepôjdem Šunkovi za kopilota do našej tisícky. Neviem prečo už od rána som mal pociť, že to v ten deň bude proste peckové počasie a po pár sekundovom rozmýšľaní som si povedal, že risknem zaľahnuté ucho, ktoré ma sra..trápilo už týždeň práve od predošlého letu. Toto bude stáť za to. Stálo.

Šunka patrí medzi pilotov, ktorý nezdieľajú spomínaný názor, že deklarácie sú najväčší pôžitok. Asi má umeleckejšie vlohy :) Zhodli sme sa ale na tom, že síce poletíme voľne, ale skúsime sa dostať do Vysokých. Preto som sa tešil napriek tomu, že nás okrem iného zradila aj počítačová technika na palube. SHMU veští 2800qnh na Poprad a južné Poľsko naskákané už okolo 10. Utrúsil som "chalani dnes to bude 700vkové". Všetci ma zjavne počúvli a nadeklarovali 500.


Okolo 12 stúpame po aerovleku (neskoro, ale nevadí, dnes sa vozíme :) ). Naľko ma prekvapilo, že sme sa dostali iba do cca 1400qnh. Mal som z toho malé obavy, že tie základne nebudú moc vysoko. Obavy chvíľu trvali ale takmer po každom ďaľšom stupáku sme boli stále o 100m vyššie a vyššie. Na Hrubej Fatre to bolo tuším okolo 2100qnh, čo síce nebola pecka, ale posúvali sme sa ďalej. Stúpania boli veľmi solídne. Skočili sme cez Choč na Západné a začali sme pomaly tie fenomenálne pohľady na stále zasnežené slovenské veľhory :). Začíname pokukovať po tých najvyšších a na prvý pohľad sa zdá, že vrcholy Gerlachu a Lomničáku budú v mrakoch. Tak aj bolo ale letíme ďalej. Začínam intenzívnejšie používať spúšť fotoaparátu na mojej chabej xperii. V momente keď sme vytočili povedľa Gerlachu, ten sa presne vrcholom dotýkal základne vedľajšieho kumulu. Pustili sme sa na Lomničák, ktorý práve uvoľnili kumule a tak ho bolo pekne vidieť, nemali sme však dosť výšky dostať sa bližie. Cca 5km východne sa javili krásne kumule. Už sme aj pod nimi. 4m/s do 2800qnh. Tatry jak na dlani. Úchvatný pohľad. Púšťame sa na Lomničák. Tentokrát mávame turistom z hora :) Po vyklesaní sa vraciame znova na východ po tie isté kumuly a točíme do 2850qnh. Znova Lomničák. Fotíme, natáčame, mávame, užívame si. Ďalší na rade Slávkovský štít. Točíme hneď pri Gerlachu. Základne sa zdvhli. Počas toho ako detailne pozoruje Sliezky dom sme prestúpali aj ten najsamvyšší šuter na Slovensku. Ďalší v poradí Kriváň. A už sme pomaly zavelili na ústup.


S určitosťou môžem povedať, že som prežil jeden z najlepsích preletov a z estetického hľadiska asi aj najkrajší :) Obšírnejšiu zbierku záberov som zazdieľal na Google Photos. Fotky z krídla na Facebook-u.


Obľúbené príspevky z tohto blogu

Po-vianočná vlna 2019

Tento posledný decembrový víkend sa mi podarilo dostať do tej strašnej zimy hneď dva krát. Včera sme čakali celý deň na vlnu, ale zrejme labilný vzduch a následná termika nám prekazili plány. Na záver dňa som si aspoň hodinku polietal v termike/snehovej prehánke okolo letiska.

Dnes to už vyšlo. Štartovali sme okolo 10.00 a pri severo-východnom vetre sme nadviazali rovno nad mestom Nitra. Ďalej sme pokračovali proti vetru. Striedali sme preskoky a osmičkovanie na rotoroch. A tak sa nám podaril taký malý preletík na koniec roka :)









Photo: Dominik Jančik








Vianočná vlna 2016

V roku 2016 sme takto vyvlnili na severo-západný vietor v závetrí Zobora a Žibrice.

Photo: Martin Šnirc






Photo: Martin Šnirc
Photo: Martin Šnirc
Photo: Martin Šnirc
Photo: Martin Šnirc
Photo: Martin Šnirc
Photo: Martin Šnirc

Osobný rekord: 664 km

Tento report píšem s pár mesačným oneskorením až v predvianočnom čase, ale chcem sa ešte vrátiť k tomuto výnimočnému júlovému dňu, nakoľko sa mi podarilo pokoriť môj osobný rekord - najdlhší deklarovaný let.

Majstrovstvá Európy v Prievidzi boli práve v plnom prúde a počasia boli rádovo lepšie ako sme mali na PMSR. Napriek tomu víkend uprostred júla (a tiež EGC) nebol práve dobrý. V sobotu neletové a v nedeľu to tiež nebola žiadna veľká sláva. No v predpovediach sa črtal, až by som povedal zázračný pondelok. Po dlhých úvahách som sa rozhodol pre nasledný plán. Prespím na letisku. Ráno skontrolujem predpoveď. A len v prípade, že bude naozaj výnimočná (rozumej, bude hroziť počasie sezóny), pôjdem letieť. Ak predpoveď zhoršia (čo býva bežné), tak pôjdem podla plánu A - pracovať.

Ráno vstanem a predpoveď počasia je stále pecková (musím dodať, že nečakane). Je rozhodnuté, ideme na to. Čo chcem zdôrazniť je, že hlavným atribútom predpovede bol veľmi dlhý interval. Začiatok termiky dávali na …