Pondelok 15.8 k nám vrcholil prílev teplého vzduchu z juhu pred prichádzajúcim studeným zvlneným frontom, ktorý znemožnil letovú disciplínu v Musbachu. FlyMet dával na celý deň plechové nebo, SHMU naopak od obeda búrky. Ako to už je zvykom, nevyšla ani jedna predpoveď. Na letisku sme boli v podstate iba ja s Dodom, tak sme si povedali, že budeme takticky vyčkávať a keby niečo, vytiahneme DGčko. Tak aj bolo. Asi o 12 začali naskakovať také smiešne chmárky a postupne sa nám to začalo pozdávať, tak sme to vytiahli. Nadeklaroval som trojuhoľník 260km so štartom z ramena nech to má nejaký normálny tvar. Trocha nás ale zdržali technické problémy, tak sme štartovali až 14:00. Pretíname pásku 14:13 pod základňou v 1200m. Prvé rameno veľmi slušné počasie. Navyše letíme po vetre, takže v Trenčíne sme boli ako nič. Tam ale nastali prvé problémy a začali sme skákať na slabých stúpaniach a menších výškach cez Strážovské vrchy. Pri Prievidzi sa nám konečne podarilo dostúpať základňu a otočili s

V pondelok 30. mája ráno to vyzeralo celkom letovo, aj keď predpovede hovorili jasne, že to nebude žiadna päťstovková báseň. Na PMSR vyhlásili AATčka čisto na sever. Ja som vyčkával ako sa to bude vyvíjať. Kumuly paradoxne začali naskakovať na juhu. Tak som zadeklaroval polygon KOMARNO - VTACNIK - CHOTIN (307km), čo sa ukázalo ako veľmi dobre zvolená trať vzhľadom na vývoj. Zo začiatku základne v 1400m a stúpania 1-1,5m/s v čom sa dalo otočiť Komárno bez väčších problémov, podobne druhé rameno, akurát som musel oblietavať okolo Nitry, čo bolo trochu mimo kurzovky, lebo okolie Moraviec bolo vyčistené. Tu nastal hlavný problém dňa. Od Nitry som letel z výšky asi 1300m cez Tribeč smerom na Vtáčnik, ale tých pár chmárok vôbec nebralo a tak som sa ocitol v 450m pri Partizánskom, kde som sa nad sídliskom uchytil v polmetríku s rukou na páčke na vodu. Ja ako ortodoxný vyznávač lietania "plný" za každej okolnosti som nevypustil ani kvapku a trpezlivo čakal. Asi v 600m sa turbo

Nedeľa 17.4.2011 pre mňa znamená zatiaľ môj najlepší prelet. Nebolo ale všetko také ružové, ako sa môže zdať pri pohľade na GCup. Poďme teda pekne po poriadku... Ešte v sobotu večer som bol pevne rozhodnutý, že ráno pocestujem ako obvykle do BA za školskými povinnosťami. Po prečítaní príspevku Paľa Černého na glidingu som ale zmenil plány. Čo, ak sa mi podarí dostať do vzduchu. A tak aj bolo. Ráno sme spolu s Peťom "Koučom" dorazili na letisko ako prví. Čerstvé 3°C, bezvetrie a na nádych bolo cítiť instabilné zvrstvenie. Vzhľadom na blížiaci sa Pribina Cup nebolo jasné, či je k dispozícií nejaká technika. Zato prípravné práce na súťaž sme úspešne zvládli už v sobotu. Zistili sme, že naša DéGé 1000 je voľná a už netrpezlivo čaká na vyhangárovanie. Nezaváhali sme ani na chvíľu a o pár minút už bola pripravená na štarte. Netrvalo dlho a na grid pribudlo cca 30 ďalších vetroňov, či už miestnych alebo zahraničných plachtárov. Vyhecovaní poslednou vetou spomínaného článku: "

V nedeľu 6. februára 2011 sme sa s Dominom rozhodli, že čerstvo načerpané poznatky z vlnového seminára z predchádzajúceho dňa aplikujeme v praxi. V skutočnosti sme vlnovú situáciu očakávali už pár dní vopred a od rána všetko predpovediam nasvedčovalo, natiahnuté lenťáky od nevidím do nevidím a rotory rovno pri letisku. Vytiahli sme overenú techniku DG-1000T a krátko pred jedenástou hodinou sme už stúpali rovno nad Nitrou. Tu by som rád podotkol, že vlna za železničným násypom síce nie je taká fenomenálna ako v bode "C" (tí, čo sa zúčastnili seminára vedia o čom hovorím :D), ale dôležité je, že funguje! Pravdu povediac, situácia bola o niečo zložitejšia ako to býva u klasických meteo modelov. Proste vlnilo sa to krížom krážom a ťažko povedať, čo bolo od čoho zvlnené. Každopádne fúkal silný vietor z cca 300 stupňov s malými výchylkami smeru. Od 1000m okolo 70km/h a už moc nezosiloval, čo bolo aj dôvodom toho, že sme sa moc vysoko nedostali. Okolo 2000m (naša najvyššia výšk

V sobotu 5.2.2011 sa konala tradičná akcia - výstup na Lysec. Tento ročník bol špecifický hneď z viacerých dôvodov. Samotný výstup prebiehal v podmienkach IFR, ale napriek tomu to bol krásny zážitok a namiesto tradičného výhľadu do okolitých dolín sa nám naskytli zaujímavé a nevšedné pohľady. Okrem toho sme si preverili, ako sme na tom s fyzickou kondíciou pred očakávanou plachtárskou sezónou. Čo chcem ale vyzdvihnúť, bol pripravený vlnový seminár v zaplnenom martinskom bare Peklo. O svoje skúsenosti sa s nami podelili známi slovenskí plachtári a musím povedať , že všetky prednášky boli perfektné! Autori vysvetlili jasne a zrozumieteľne ako vlna funguje, kedy, kde a ako je využiteľná či už v Jeseníkoch, Martine, Tatrách, za Karpatmi, či Tribčom. Všetky prezentácie boli sprevádzané krásnymi fotografiami pohľadov, ktoré bežný smrteľník nemá šancu vidieť. Rovnako sa nezabudlo na praktickú stránku a vysvetlená bola detailne príprava na let vo vlne od suchého oblečenia, cez kyslík až po ž