Preskočiť na hlavný obsah

17. apríl 2011 - 519km FAI triangel

Nedeľa 17.4.2011 pre mňa znamená zatiaľ môj najlepší prelet. Nebolo ale všetko také ružové, ako sa môže zdať pri pohľade na GCup. Poďme teda pekne po poriadku...

Ešte v sobotu večer som bol pevne rozhodnutý, že ráno pocestujem ako obvykle do BA za školskými povinnosťami. Po prečítaní príspevku Paľa Černého na glidingu som ale zmenil plány. Čo, ak sa mi podarí dostať do vzduchu. A tak aj bolo. Ráno sme spolu s Peťom "Koučom" dorazili na letisko ako prví. Čerstvé 3°C, bezvetrie a na nádych bolo cítiť instabilné zvrstvenie. Vzhľadom na blížiaci sa Pribina Cup nebolo jasné, či je k dispozícií nejaká technika. Zato prípravné práce na súťaž sme úspešne zvládli už v sobotu. Zistili sme, že naša DéGé 1000 je voľná a už netrpezlivo čaká na vyhangárovanie. Nezaváhali sme ani na chvíľu a o pár minút už bola pripravená na štarte. Netrvalo dlho a na grid pribudlo cca 30 ďalších vetroňov, či už miestnych alebo zahraničných plachtárov. Vyhecovaní poslednou vetou spomínaného článku: "Tak zajtra deklarujte dlhé trojuholníky...‘ a tiež faktom, že na FCC pískli trate o dĺžkach 500-750km, sme naklikali v SeeYou 519km FAI triangel: NITRA-CADCA-TORNALA-KOLAROVO-NITRA. Okrem nás leteli síce trocha iný ale tiež vyše 500km FAI triangel Domino (GI), Vlado (10) a Jano (SI).


Štartujeme o 11:25 pod prvé kumuly. Po dostúpaní základne cca 1700m na Nitru. Pretíname pásku a taháme na kopce. Pred nami už 5/8 kumulov, ale tiež výrazné rozpady. Prvé rameno cca 135km po Čadcu bezproblémový let, ale nenazval by som to počasie sezóny, skôr také nadpriemerné. Stúpania 2-3m/s relatívne úzke. Na Malej Fatre už základne v 8000 feetoch. Tento trend zhruba pokračoval aj od Čadce po Nízke Tatry. Tu sa začala situácia meniť. Okolie Chopka až niekam po Kráľovku sa v tom čase začalo zlievať do pasívnej oblačnosti. To nám ešte nevadilo. Preleteli sme hrebeň a pri Brezne sme na náslnečnej strane dostúpali opäť 8000 feetov. Niekde v okolí Tisovca nastal kritický bod nášho letu.

Ďalších 300km trate sme leteli stále viac a viac pod pasívnou oblačnosťou a stúpania sem tam 1-1,5m/s. To sa prejavilo na našej rýchlosti. Najzaujímavejší moment nastal po otočke Tornaly, keď sa mi na displeji ILECa objavila cifra 180,7km na ďalší otočák a pohľad na to (ne)počasie pred nami. Vtedy som to videl tak, že prekĺžeme, čo sa dá a nahodíme. Náš problém bol v tom, že celých tých 180km sme cca 20-30km pred nami videli aktívne kumuly, ale nad nami sa to dekovalo. Toto je vidieť na priloženom družicovom snímku. V čase keď sme leteli južné rameno sa nad nami vytvárala súvislá pasívna oblačnosť. Úplne iné počasie ako v okolí Prievidzkej, Martinskej doliny alebo na Orave. Cca na 100-tom km do cieľa sme zatočili vtedy neuveriteľný 2-meter do 1800m a naše šance na doletenie sa zvýšili na cca 25%. Letíme ďalej do neistého počasia. Onedlho sa začínam po dlhej dobe orientovať aj podľa terénu. Asi na 50-tom km do cieľa ešte pred poslednou otočkou dotáčame asi posledné zvyšky termiky – metrík na doklzovú výšku. Na doklze už ani nehleslo, zato ešte nám narobila vrásky neustále klesájúca stopa, ktorá znižovala rezervu. Tesne, ale doleteli sme.

Na záver dodám, že z Nitry sa uleteli celkovo 4 päťstovky triangle.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Predvianočný vlnový minizraz v Nitre

Stačilo jedno decembrové poobedie a pár správ na WhatsAppe na to, aby sa na druhý deň ráno v Nitre stretlo sedem vlnochtivých plachtárov. Zhruba po 9.00 sme mali nachystané a pomaly sa schyľovalo na štart. Oblačnosť však nevyzerala úplne vlnovo a tak sme sa skúšali ťahať nie len do závetria Žibrice, ale niektorí aj priamo na svah. Keďže závetrie moc nefungovalo, tak sme sa postretali na návetrí Žibrice a pokúšali sme sa vystúpať popri oblačnosti, ktorá kondenzovala rovno nad svahom. Najskôr sa to podarilo Dominovi a Samovi, ktorý si prišiel vyskúšať južnú bavlnku až zo Žiliny. Oblačnosť následne zhustla, čo znamenalo dočasnú stopku pre nás ostatných. Ale nevzdávali sme sa a čakali sme na našu chvíľu. Tá prišla asi po hodine Brownovho pohybu okolo Žibrice, keď sa dočasne rozpustila oblačnosť v stúpavej stope. To sme využili spolu s Martinom, Romanom a Filipom. Tento dôležitý moment premeškal Peťo a tak musel hoblovať nad Žibricou zhruba ďalšiu hodinku. Po dostúpaní stropu sme sa postu

Rozloženie síl pri zátačke s náklonom

Možno si mnohí z vás, ktorí ste absolvovali kurz pilota, po prečítaní nadpisu poviete, že čo nám tu chce autor v roku 2020 písať o tom ako lietadlá zatáčajú. Veď sme sa to všetci učili na prednáškach aerodynamiky a sú toho plné učebnice. Všetci predsa poznáme ten obrázok, kde je naklonené lietadlo a z jeho ťažiska smerujú šípky do všetkých možných strán a navzájom sa rušia vertikálne a horizontálne zložky síl. Navyše, je k tomu niekoľkostranový presvedčivý fyzikálny výklad ako dané sily vznikajú a čo sa pritom deje. V tomto príspevku sa venujem tomu, že veľa učebníc vysvetluje aerodynamiku zátačky nesprávne a pozrieme sa na to, čo sa v skutočnosti s lietadlom v náklone deje. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Učebnice sportovního letce. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Pilot’s Handbook of Aeronautical Knowledge. Videl som mnoho zdrojov, niektoré miešajú hrušky s jablkami, iné dokonca popisujú neexistujúce fyzikálne javy. Uvediem pár príkl

FAI 554 km

Predpoveď na sobotu 8. mája vyzerala hádam už od začiatku týždňa veľmi dobre a nebojím sa napísať, ba priam rekordne. No potom prišiel piatok a na väčšine územia krajiny spadlo dosť veľké množstvo zrážok na to, aby u mňa začal prevládať mierny pesimizmus. Už sa totiž viac krát stalo, že po výdatnom daždi sa vynikájúce predpovede nenaplnili. Minimálne zo začiatku termického dňa bývajú stúpania slabé a základne oveľa nižšie ako sú predpovede. No napriek tomu bol silný predpoklad, že bude nie len dosť dlhý interval, ale aj celkom homogénne termické podmienky, čo nebýva až tak moc často. Tak sme vymysleli, že konečne poletíme nejaký ten FAI trojuholník . A vzhľadom na predpoveď, ktorá dávala, že na juhu to má byť doobeda lepšie ako pohraničie s Českom, kde sme plánovali severnú otočku a naopak poobede sa má juh dosť skoro vyčistiť, sme zvolili oblet proti smeru hodinových ručičiek. Teda netradične, prvé rameno na juh. Predpoklady so slabším štartom sa aj naplnili, teda aspoň na juhu to bol