Preskočiť na hlavný obsah

Novembrových 540km po svahu, v termike a vo vlne

Na rozdiel od väčšiny mojich najzaujímavejších letov, na tento som sa chystal niekoľko dní. V podstate asi celý pracovný týždeň. Celá motivácia vznikla ešte minulý víkend v nedeľu, keď sme sa pokúšali v Nitre nadviazať do akej-takej vlny, čo sa mi nakoniec aj podarilo len cca 1/2 hodiny pre západom slnka. Iba som vystúpal v asi metrovom stúpaní nad Lapášom do 8000 ft a následne som hneď vyklesal a pristál. Následne som začal starostlivo sledovať každý deň predpovede, čí fúkne aj tento víkend. V pondelok, utorok a stredu som každé ráno cestou do práce sledoval lenťáky naťahané nad Bratislavou a slintajúc aj IGCčka na gcupe. Čo je ale dôležité, že na sobotu vyzeral vietor velmi optimisticky a porovnaní s veľkým množstvom analýz ktoré som čítal od Paľa Černého na glidingu som usúdil, že by sa to malo vlniť a celkom dobre. Predsa len teŕia je jedna vec a reálne skúsenosti druhá, a tie ja s vlnovým lietaním nemám prakticky žiadne. Pred týmto letom som bol vo vlne len raz v roku 2011. V Nitre nie je vlna žiadna samozrejmosť.


Napísal som email zopár ľuďom o ktorých som predpoladal, že budú zdieľať moje nadšenie a nebude im robiť problém skoré ranné vstávanie, aj za cenu toho, že možno ani nepoletíme. Navrhol som zraz na letisku o 6.30. Predpokladal som, že využiteľné počasie bude len doobeda a poobede sa to zadekuje.


5.30 local time. Zvoní budík. Pozerám rozospatý na SHMU.sk. Radar. Všade možne na západnom Slovensku dážď z veľkej vlkosti, ktorá ostala po studenej fronte, ktorá práve v noci prešla. Trocha pochybnosti, ale vstávam, po ceste beriem Filipa a pred 6.30 sme podľa plánu na letisku. Na oblohe sa už dajú pozorovať niečo ako lenťáky, ale sem tam mrholí a celkovo to vyzerá tak všeliako. Cca 6.45 je už na letisku tak 6-7 nedočkavých plachtárov a ideme stavať grid. Prvý nedočkavec Míla štartuje o 8.00. Vo vleku to ale v závetrí Zobora nedáva a tak sa potiahol na svah. Ja ako druhý štartujem o 8.30 a vypínam motor nad Lapášom v cca 1200 QNH. Chvílu sa tam motám, ale napriek 80km/h vetru stále klesám a tak rovnám proti vetru na svah. Zatiaľ to s vlnou nevyzerá vôbec dobre, ale zato svah je jak víno a tak za pár desiatok minút už brusíme po Tribči tak zo šesť vetroňov. Domino (štarutujúci z Martina) sa ozýva na frekvencii s tým, že oni úspešne vlnia rovno nad Martinom. Míla ma povzbudzuje, nech sa tam pustím po svahu, však keby mi nevydá palivo, na tranďák ochotne pôjde. Dlho mi nebolo treba rozmýšľať a postupne som sa vydal po svahu smerom na sever. Na Vtáčniku som už svahoval - to poznám. Jediný problém bol ako naviazať na Veĺkú Fatru. Na Vtáčniku som nasvahoval po bázu do 1400 QNH a popod kumule som sa vydal ďalej. Takto to išlo velkom fajn asi po kozie chrbty a tam to začalo padať. Kĺžem ďalej krížom cez Turčianske Teplice na svahy južne od Ostrej a v 800 QNH sa uchytávam na svahu. Postupujem ďalej po svahu smerom na sever asi po úroveň Belianskej doliny do max asi 1250 QNH a tam mením kurz proti vetru smerom na Martin - mesto. Na Martinskej frekvencii sa pýtam chalanov kde presne navezujú a z akej výšky. Dozvedám sa že to funguje na spojnici medzi letiskom a Martinskou stanicou z 1000 QNH. Letím priamo tam a vidím prvé vetrone ako sa snažia naviazať. Načínam stúpať. Funguje to. 8000 ft, pohľad pre bohov :)


Chvíľu sa kochám na Martinom a pomaly mením kurz smer Prievidza. okno je cca po kozie chrbty, ďalej vyzerá byť súvislá oblačnosť nahusto naskákaných kumulov. Pretláčam to pod úroveň oblačnosti a cez Prievidzú dolinu si to valím v termike bez točenia. Po ceste ešte skúšam podozrivé stúpanie vedľa mraku nad Novákmi ale v 1600 QNH mi to skončilo. Pokračujem teda v termike oblúkom cez Bánovce na úpätie Tribča, kde dotáčam a rozmýšľam kam ďalej. Chalani sa medzi tým vracajú z kozích v termike na juh a v Novákoch hlásia stúpanie mimo oblačnosti. Po chvíli je jasné, že navezujú do vlny a ja valím za nimi. Doletel som na západné rebrá Vtáčnika a zdvíham na na svahu. Pomaly sa predlžujem proti vetru smerom na Nováky a za pár minút som v 8000 ft. Zrovnávam smer Martin a analyzujem oblačnosť. Cez celú Prievidzkú dolinu, kozie chrbty aj Martinskú dolinu je okno. Letím ďalej v horizonte 8000ft, ground speed 150-180 km/h. V Zuberci pozerám na hodinky - je hodina a pol do západu. Som na 158 kilometri a zjavne trocha proti vetru, keďže na severe mám už ground speed asi o 40-50km/h viac ako indikovanú.


Otáčam sa a začínajú ľahké obavy. Proti slnku toho moc nevidím. Ground speed pri 110-120 indikovaných mám cca 60 km/h. A najhoršie je, že hrana oblačnosti po ktorej som letel hore, a ktorá výborne značila aktívnu stopu sa postupne rozpúšťala. Chvíľu sa mi šete darí držať výšku ale po pár kilometroch začínam klesať. Letím ďalej, s jasným cieľom dostať sa do Martinskej doliny a potom to už bude určite OK. Ide to pomaly a stúpa to iba sem-tam aj to sa zdvihnem iba nepatrne. Napriek tomu sa mi podarilo udržať aspoň 1900 QNH a na úpätí Veľkej Fatry to už opať solídne stúpa. Dostúpavam do 8000 ft v rovnom, ground speed je už takmer totožná s indikovanou a s úsmevom na tvári a omrznutými nohami letím v horizonte domov. Drží to aktívne až niekam po Nováky a tam už s rezervou ++600 obdivujem lentilky nad Zlatými Moravcami a 1/2 hodinu pred západom po 7 hodinách letu pristávam.


Obľúbené príspevky z tohto blogu

Predvianočný vlnový minizraz v Nitre

Stačilo jedno decembrové poobedie a pár správ na WhatsAppe na to, aby sa na druhý deň ráno v Nitre stretlo sedem vlnochtivých plachtárov. Zhruba po 9.00 sme mali nachystané a pomaly sa schyľovalo na štart. Oblačnosť však nevyzerala úplne vlnovo a tak sme sa skúšali ťahať nie len do závetria Žibrice, ale niektorí aj priamo na svah. Keďže závetrie moc nefungovalo, tak sme sa postretali na návetrí Žibrice a pokúšali sme sa vystúpať popri oblačnosti, ktorá kondenzovala rovno nad svahom. Najskôr sa to podarilo Dominovi a Samovi, ktorý si prišiel vyskúšať južnú bavlnku až zo Žiliny. Oblačnosť následne zhustla, čo znamenalo dočasnú stopku pre nás ostatných. Ale nevzdávali sme sa a čakali sme na našu chvíľu. Tá prišla asi po hodine Brownovho pohybu okolo Žibrice, keď sa dočasne rozpustila oblačnosť v stúpavej stope. To sme využili spolu s Martinom, Romanom a Filipom. Tento dôležitý moment premeškal Peťo a tak musel hoblovať nad Žibricou zhruba ďalšiu hodinku. Po dostúpaní stropu sme sa postu

Rozloženie síl pri zátačke s náklonom

Možno si mnohí z vás, ktorí ste absolvovali kurz pilota, po prečítaní nadpisu poviete, že čo nám tu chce autor v roku 2020 písať o tom ako lietadlá zatáčajú. Veď sme sa to všetci učili na prednáškach aerodynamiky a sú toho plné učebnice. Všetci predsa poznáme ten obrázok, kde je naklonené lietadlo a z jeho ťažiska smerujú šípky do všetkých možných strán a navzájom sa rušia vertikálne a horizontálne zložky síl. Navyše, je k tomu niekoľkostranový presvedčivý fyzikálny výklad ako dané sily vznikajú a čo sa pritom deje. V tomto príspevku sa venujem tomu, že veľa učebníc vysvetluje aerodynamiku zátačky nesprávne a pozrieme sa na to, čo sa v skutočnosti s lietadlom v náklone deje. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Učebnice sportovního letce. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Pilot’s Handbook of Aeronautical Knowledge. Videl som mnoho zdrojov, niektoré miešajú hrušky s jablkami, iné dokonca popisujú neexistujúce fyzikálne javy. Uvediem pár príkl

FAI 554 km

Predpoveď na sobotu 8. mája vyzerala hádam už od začiatku týždňa veľmi dobre a nebojím sa napísať, ba priam rekordne. No potom prišiel piatok a na väčšine územia krajiny spadlo dosť veľké množstvo zrážok na to, aby u mňa začal prevládať mierny pesimizmus. Už sa totiž viac krát stalo, že po výdatnom daždi sa vynikájúce predpovede nenaplnili. Minimálne zo začiatku termického dňa bývajú stúpania slabé a základne oveľa nižšie ako sú predpovede. No napriek tomu bol silný predpoklad, že bude nie len dosť dlhý interval, ale aj celkom homogénne termické podmienky, čo nebýva až tak moc často. Tak sme vymysleli, že konečne poletíme nejaký ten FAI trojuholník . A vzhľadom na predpoveď, ktorá dávala, že na juhu to má byť doobeda lepšie ako pohraničie s Českom, kde sme plánovali severnú otočku a naopak poobede sa má juh dosť skoro vyčistiť, sme zvolili oblet proti smeru hodinových ručičiek. Teda netradične, prvé rameno na juh. Predpoklady so slabším štartom sa aj naplnili, teda aspoň na juhu to bol