Preskočiť na hlavný obsah

Môj prvý prelet na ose

Po tom, čo som sa v stredu preškolil na dlho vysnívaný klzák VSO-10, sme si hneď aj s Dávidom brúsili prsty na nejaký ten prelet. Sklamania sme sa dočkali hneď vo štvrtok, keď sme nedočkaví vytiahli celý hangár a obloha sa akoby naschvál kompletne zatiahla. Neostávalo nám nič iné len dve hodiny naspäť hangárovať a čakať na ďalší deň. To čo sa ale stalo v piatok 28.7.2006 asi nikto z nás nečakal.

Vypísali sme si rozkazy. Každý sa k tomu staval odvážne ako sa patrí. Neviem ako ma to napadlo ale vypísal som si trať Veľká lúka - Chotín, čo dáva 300km. Ale vtedy som ešte ani nedúfal, že sa dostanem ďalej ako do Prievidze. Štartoval som dosť neskoro okolo jednej, čo bola hneď prvá chyba. Ale na to čo nás čakalo hore už asi nikto z nás tak skoro nezabudne. Jedným slovom zázrak meteorológie. Bez váhania som "tahal" na kopce a ani som sa nenazdal, točil som Veľkú Lúku. Tu som ako neskúsený plachtár spravil chybu číslo dva. Mal som pokračovať ďalej na sever, ale mal som pred očami len tú tristovku, tak som to tlačil naspäť na Nitru. Nad Zoborom som vytočil posledný fakt hustý stupák (4m a viac) a tahal som na Chotín. Ale juh nebol až taký zázračný ako sever a predsa už bolo aj dosť hodín. Jediné stúpaky čo som točil boli len nad Novými Zámkami, ale stačili bez problémov na návrat no kĺzal som len 95km/h. Nad Nitrou som ešte trocha potočil a naháňal som ešte kilometre pokiaľ vydalo na sever, ale dostal som sa už len po Zlatno, čo je hneď pri Veľkom Tribči a kĺzal som domov. Nakoniec z toho bolo 350km.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rozloženie síl pri zátačke s náklonom

Možno si mnohí z vás, ktorí ste absolvovali kurz pilota, po prečítaní nadpisu poviete, že čo nám tu chce autor v roku 2020 písať o tom ako lietadlá zatáčajú. Veď sme sa to všetci učili na prednáškach aerodynamiky a sú toho plné učebnice. Všetci predsa poznáme ten obrázok, kde je naklonené lietadlo a z jeho ťažiska smerujú šípky do všetkých možných strán a navzájom sa rušia vertikálne a horizontálne zložky síl. Navyše, je k tomu niekoľkostranový presvedčivý fyzikálny výklad ako dané sily vznikajú a čo sa pritom deje. V tomto príspevku sa venujem tomu, že veľa učebníc vysvetluje aerodynamiku zátačky nesprávne a pozrieme sa na to, čo sa v skutočnosti s lietadlom v náklone deje. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Učebnice sportovního letce. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Pilot’s Handbook of Aeronautical Knowledge. Videl som mnoho zdrojov, niektoré miešajú hrušky s jablkami, iné dokonca popisujú neexistujúce fyzikálne javy. Uvediem pár príkl

Osobný rekord: 664 km

Tento report píšem s pár mesačným oneskorením až v predvianočnom čase, ale chcem sa ešte vrátiť k tomuto výnimočnému júlovému dňu , nakoľko sa mi podarilo pokoriť môj osobný rekord - najdlhší deklarovaný let. Majstrovstvá Európy v Prievidzi boli práve v plnom prúde a počasia boli rádovo lepšie ako sme mali na PMSR. Napriek tomu víkend uprostred júla (a tiež EGC) nebol práve dobrý. V sobotu neletové a v nedeľu to tiež nebola žiadna veľká sláva . No v predpovediach sa črtal, až by som povedal zázračný pondelok. Po dlhých úvahách som sa rozhodol pre nasledný plán. Prespím na letisku. Ráno skontrolujem predpoveď. A len v prípade, že bude naozaj výnimočná (rozumej, bude hroziť počasie sezóny), pôjdem letieť. Ak predpoveď zhoršia (čo býva bežné), tak pôjdem podla plánu A - pracovať. Ráno vstanem a predpoveď počasia je stále pecková (musím dodať, že nečakane). Je rozhodnuté, ideme na to. Čo chcem zdôrazniť je, že hlavným atribútom predpovede bol veľmi dlhý interval. Začiatok termiky dával

Nízke Tatry 23. apríl 2020

Dnes sme si s Martinom švihli tímových 540km cez Minčol (Kubínska hoľa), Drážovce (pri Nitre) a Demänovú v Nízkych . Ešte to chcelo tak 100km navyše keďže sme pristávali už okolo 16:30, ale aj tak super prelet. Okrem samotných Nízkych Tatier takmer čisto, iba po hrebeňoch sa robili chmárky a pod nimi silné stúpania.