Preskočiť na hlavný obsah

Clublife 18.10.08

V tento neskorý októbrový deň sa na letisku v Nitre ako každú sobotu objavila početná skupina plachtárov. Kedže sa okrem plachtárov objavilo aj slnko na oblohe, určite sa najmä po studenej fronte dalo očakávať, že môže byť nejaká tá termika. Ale poďme pekne po poriadku...


Najskôr nás prekvapil opravený blonďák, ktorého sme teda nevideli riadne dlho.


Hneď sme sa pustili do skladania. Kalďo kontroluje precíznu prácu.


Na našich tvárach tiež badať značnú spokojnosť.



...a ešte tretie a čtvrté krídlo:)


hotovo!


a ešte jednu Kalďovi aj s novou Jerrynkou


Nikolka s nejakým ďalším psíkom..hmm...kde sa to tu berie??? Teda ten pes samozrejme :)


Ale potom sme otvorili hangár a zistili, že tri osičky sme dolietali do stovky a preto treba spraviť údržbu. Tak sme sa pustili do práce...


Nikolka, aby sa z toho jesť dalo!!! :-)


...a to sme sa už zmierili s pracovným dňom.


V tom prišiel Vlado a začal súverejne vyťahovať eLeSku...hmm...niečo sa chystá!


jedno, druhé...


... a je tam.



A my pokračujeme v rozšróbovávaní a odmasťovaní gradientov...




A niekoľko nitrianskych a jeden popradský člen (Maťo - vľavo) na spoločnej fotke.

Poponáhľali sme sa a rýchlo dokončili robotu, popri tom ako starešina štartovala my sme vytiahli ešte 2 osy (Dávid, Milan), blaníka (Kaldéz a Nikolka) a poskladali pegasa (Ja:) a rýchlo na štart.


A toto už z Dávidovho kokpitu fotka do stupáku, vľavo pegas, vpravo Marcel na ASW-15


Neuveriteľné, ale naozaj letíme 18. októbra.


Marcel...


A toto už v mojej kabíne. V skutočnosti boli emócie pozitívne :-)



Jesenná Nitra.


A ešte jedna.


Dnes to bola proste nádhera! Krásny let.


Dávid tiež nadšený.


Budovateľská...


Celé krídla od babieho leta.


"Dávid, to čo máš za nový plachtársky vohoz ?!"


"Pozeraj, ja som robokop! A ešte aj ladím s plachtami :)"

Krásny deň za nami.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rozloženie síl pri zátačke s náklonom

Možno si mnohí z vás, ktorí ste absolvovali kurz pilota, po prečítaní nadpisu poviete, že čo nám tu chce autor v roku 2020 písať o tom ako lietadlá zatáčajú. Veď sme sa to všetci učili na prednáškach aerodynamiky a sú toho plné učebnice. Všetci predsa poznáme ten obrázok, kde je naklonené lietadlo a z jeho ťažiska smerujú šípky do všetkých možných strán a navzájom sa rušia vertikálne a horizontálne zložky síl. Navyše, je k tomu niekoľkostranový presvedčivý fyzikálny výklad ako dané sily vznikajú a čo sa pritom deje. V tomto príspevku sa venujem tomu, že veľa učebníc vysvetluje aerodynamiku zátačky nesprávne a pozrieme sa na to, čo sa v skutočnosti s lietadlom v náklone deje. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Učebnice sportovního letce. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Pilot’s Handbook of Aeronautical Knowledge. Videl som mnoho zdrojov, niektoré miešajú hrušky s jablkami, iné dokonca popisujú neexistujúce fyzikálne javy. Uvediem pár príkl

Osobný rekord: 664 km

Tento report píšem s pár mesačným oneskorením až v predvianočnom čase, ale chcem sa ešte vrátiť k tomuto výnimočnému júlovému dňu , nakoľko sa mi podarilo pokoriť môj osobný rekord - najdlhší deklarovaný let. Majstrovstvá Európy v Prievidzi boli práve v plnom prúde a počasia boli rádovo lepšie ako sme mali na PMSR. Napriek tomu víkend uprostred júla (a tiež EGC) nebol práve dobrý. V sobotu neletové a v nedeľu to tiež nebola žiadna veľká sláva . No v predpovediach sa črtal, až by som povedal zázračný pondelok. Po dlhých úvahách som sa rozhodol pre nasledný plán. Prespím na letisku. Ráno skontrolujem predpoveď. A len v prípade, že bude naozaj výnimočná (rozumej, bude hroziť počasie sezóny), pôjdem letieť. Ak predpoveď zhoršia (čo býva bežné), tak pôjdem podla plánu A - pracovať. Ráno vstanem a predpoveď počasia je stále pecková (musím dodať, že nečakane). Je rozhodnuté, ideme na to. Čo chcem zdôrazniť je, že hlavným atribútom predpovede bol veľmi dlhý interval. Začiatok termiky dával

Nízke Tatry 23. apríl 2020

Dnes sme si s Martinom švihli tímových 540km cez Minčol (Kubínska hoľa), Drážovce (pri Nitre) a Demänovú v Nízkych . Ešte to chcelo tak 100km navyše keďže sme pristávali už okolo 16:30, ale aj tak super prelet. Okrem samotných Nízkych Tatier takmer čisto, iba po hrebeňoch sa robili chmárky a pod nimi silné stúpania.