Môj sobotný prelet za začal vlastne ešte v piatok na intráku. Kvôli pondelkovej skúške z lineárnej algebry som pôvodne vôbec neplánoval prísť na letisko, ale piatok poobede som navštívil, ako to býva zvykom, známe meteorologické servre a po dôkladnej analýze všetkých dostupných údajov som zavrel zošit, nahádzal veci do tašky a o hodinu som už sedel v autobuse do Nitry :) A predpoveď nakoniec aj vyšla, až na to, že som nečakal, že silný vietor nám narobí také problémy. Štart okolo 12:30 a mierne problémy pri uchytávaní. Po dostúpaní základne len do 1400m na Nitru a po zistení že fúka cca 40km/h (čo bolo na ose teda riadne cítiť) som začal aj trocha pochybovať, či sa mi podarí odletieť. Nakoniec som nezavával a pustil som sa smerom na Partizánske. Po ceste ma podržali aspoň slabšie stúpania, ktoré som preletel v priamočiarom lete a nakoniec som zatočil asi v 900m pri Partizánskom s riadnou kopou ušatých laminátov, ktoré trénovali na PMČR a PMSR v Partizánskom. Chalani od nás boli ešte pri Nitre, tak som zase raz ostal sám, ako to už u mňa býva zvykom. Vytočil som do 1500m a pustil sa ďalej na Prievidzu po doline. S miernymi problémami som sa nakoniec uchytil rovno nad mestom zo 700m a konečne ma to vyplulo do normálnej výšky 1900m. To ma už Kalďo predbehol (na DG-1000). Po Vtáčniku to struhol na Veľkú Fatru. Ja som už vedel že na Veľkú už nepotiahnem, lebo bolo dosť hodín, keďže proti vetru som mal o niečo lepšiu rýchlosť ako bicyklisti. Martinská dolina ale vyzerala úplne nádherne (napodiv hrebeň Malej Fatry bol čistý) a tak som ju krížom preletel a otočil som sa rovno nad Martinským letiskom. Základne tu boli cca v 2000m na Nitru, široké stúpania, proste výborné počasie. Už bolo dosť hodín a tak som sa rozhodol, že idem domov, keďže v okolí Prievidze sa to začalo čistiť a chcel som aj doletieť naspäť. Po Martinskej nebol problém, cez Prievidzkú bol už klasicky dlhší preskok na Vtáčik, kde som sa uchytil nie moc vysoko nad hrebeňom a domov už nebol problém. Let na OLC tu.
cloud
soaring
friends