Preskočiť na hlavný obsah

23. máj 09 - 250km

Môj sobotný prelet za začal vlastne ešte v piatok na intráku. Kvôli pondelkovej skúške z lineárnej algebry som pôvodne vôbec neplánoval prísť na letisko, ale piatok poobede som navštívil, ako to býva zvykom, známe meteorologické servre a po dôkladnej analýze všetkých dostupných údajov som zavrel zošit, nahádzal veci do tašky a o hodinu som už sedel v autobuse do Nitry :) A predpoveď nakoniec aj vyšla, až na to, že som nečakal, že silný vietor nám narobí také problémy. Štart okolo 12:30 a mierne problémy pri uchytávaní. Po dostúpaní základne len do 1400m na Nitru a po zistení že fúka cca 40km/h (čo bolo na ose teda riadne cítiť) som začal aj trocha pochybovať, či sa mi podarí odletieť. Nakoniec som nezavával a pustil som sa smerom na Partizánske. Po ceste ma podržali aspoň slabšie stúpania, ktoré som preletel v priamočiarom lete a nakoniec som zatočil asi v 900m pri Partizánskom s riadnou kopou ušatých laminátov, ktoré trénovali na PMČR a PMSR v Partizánskom. Chalani od nás boli ešte pri Nitre, tak som zase raz ostal sám, ako to už u mňa býva zvykom. Vytočil som do 1500m a pustil sa ďalej na Prievidzu po doline. S miernymi problémami som sa nakoniec uchytil rovno nad mestom zo 700m a konečne ma to vyplulo do normálnej výšky 1900m. To ma už Kalďo predbehol (na DG-1000). Po Vtáčniku to struhol na Veľkú Fatru. Ja som už vedel že na Veľkú už nepotiahnem, lebo bolo dosť hodín, keďže proti vetru som mal o niečo lepšiu rýchlosť ako bicyklisti. Martinská dolina ale vyzerala úplne nádherne (napodiv hrebeň Malej Fatry bol čistý) a tak som ju krížom preletel a otočil som sa rovno nad Martinským letiskom. Základne tu boli cca v 2000m na Nitru, široké stúpania, proste výborné počasie. Už bolo dosť hodín a tak som sa rozhodol, že idem domov, keďže v okolí Prievidze sa to začalo čistiť a chcel som aj doletieť naspäť. Po Martinskej nebol problém, cez Prievidzkú bol už klasicky dlhší preskok na Vtáčik, kde som sa uchytil nie moc vysoko nad hrebeňom a domov už nebol problém. Let na OLC tu.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rozloženie síl pri zátačke s náklonom

Možno si mnohí z vás, ktorí ste absolvovali kurz pilota, po prečítaní nadpisu poviete, že čo nám tu chce autor v roku 2020 písať o tom ako lietadlá zatáčajú. Veď sme sa to všetci učili na prednáškach aerodynamiky a sú toho plné učebnice. Všetci predsa poznáme ten obrázok, kde je naklonené lietadlo a z jeho ťažiska smerujú šípky do všetkých možných strán a navzájom sa rušia vertikálne a horizontálne zložky síl. Navyše, je k tomu niekoľkostranový presvedčivý fyzikálny výklad ako dané sily vznikajú a čo sa pritom deje. V tomto príspevku sa venujem tomu, že veľa učebníc vysvetluje aerodynamiku zátačky nesprávne a pozrieme sa na to, čo sa v skutočnosti s lietadlom v náklone deje. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Učebnice sportovního letce. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Pilot’s Handbook of Aeronautical Knowledge. Videl som mnoho zdrojov, niektoré miešajú hrušky s jablkami, iné dokonca popisujú neexistujúce fyzikálne javy. Uvediem pár príkl

Lomnický a Gerlachovský štít

Jarný výlet do Vysokých Tatier dňa 22.4.2023❄. Lomnický štít zo severo-východnej strany. Skalnaté pleso naľavo. Na pravej strane Belianske Tatry, Zelené pleso a chata pri Zelenom plese. Gerlachovský štít. Pohľad smerom na západ.

Predvianočný vlnový minizraz v Nitre

Stačilo jedno decembrové poobedie a pár správ na WhatsAppe na to, aby sa na druhý deň ráno v Nitre stretlo sedem vlnochtivých plachtárov. Zhruba po 9.00 sme mali nachystané a pomaly sa schyľovalo na štart. Oblačnosť však nevyzerala úplne vlnovo a tak sme sa skúšali ťahať nie len do závetria Žibrice, ale niektorí aj priamo na svah. Keďže závetrie moc nefungovalo, tak sme sa postretali na návetrí Žibrice a pokúšali sme sa vystúpať popri oblačnosti, ktorá kondenzovala rovno nad svahom. Najskôr sa to podarilo Dominovi a Samovi, ktorý si prišiel vyskúšať južnú bavlnku až zo Žiliny. Oblačnosť následne zhustla, čo znamenalo dočasnú stopku pre nás ostatných. Ale nevzdávali sme sa a čakali sme na našu chvíľu. Tá prišla asi po hodine Brownovho pohybu okolo Žibrice, keď sa dočasne rozpustila oblačnosť v stúpavej stope. To sme využili spolu s Martinom, Romanom a Filipom. Tento dôležitý moment premeškal Peťo a tak musel hoblovať nad Žibricou zhruba ďalšiu hodinku. Po dostúpaní stropu sme sa postu