Rád začínam obšírne, tak prečo nie aj teraz. Ako obvykle, všetko to začalo deň predtým. Utorok - prvý máj - sviatok práce. Ja som zrejme zle vyhodnotil predpovede a vôbec som sa neunúval opustiť Bratislavu a radšej som voľný čas využil bežnými vybavovačkami. Večer volá Kaldéz: "Rado, zdvihnem ti krvný tlak". Vyplašil som sa, že sa stalo niečo zlé. Dodal: "Dal som FAI päťstovku".
Zagratuloval som k výbornému výkonu, predsa na Slovensku nedávame triangle len tak bežne. Streda mala byť deň ako každý pracovný, ale toto mi nedalo pokoj. Akonáhle som prišiel domov, tak som pozrel Gcup, SHMÚ a nastavil budík na 5:00.
Streda 7:45 SELČ dorážam na letisko. Situácia vyzerala výborne, až na obavu z búrok kvôli veľkej instabilite aj vo vyšších vrstvách. S Dominom som bol už dohodnutý, že ideme na to so šestkami a skúsime niečo dlhšie. Triangel sme zamietli kvôli plánovaným TSA06, ale každopádne sme chceli využiť Nízke Tatry. Task setting som zveril do Dominových rúk a musím povedať, že to vymyslel perfektne. Po zohľadnení predpovede a fílingu ako sa vyhnúť búrkam znel task takto: Polygon cez 3TP: NITRA-TERCHOVA-NIZNASLANA-JAWORINA-NITRA 504km.
Štartujeme o 12:00, teplota 29°C. V Nitre total čisto, najbližšie kumule až niekde pri Partizánskom. Nie je čas na vyčkávanie, ideme na to. Zjavne to chcelo ešte nejaký ten stupeň, ale odpútali sme sa na slabšom stúpaní. Ja v 1000m pretínam pásku a vyrážame. Prvých 40km celkom trápenie. Malé výšky a slabé stúpania. Pri Osečnom podlietavame prvé normálne kumule a prvý krát aj točíme niečo cez 2m/s do 1700m. Konečne výška na lepšie preskokové rýchlosti. Vrhol som sa na Maguru pri Prievidzi v nádeji, že na rebrách to bude. Po chvíli hľadania ma to zobralo z hrebeňa Maguri v strašne turbolentnom stupáku skoro do 8000ft a v tomto momente sa začala jazda. Dá sa povedať, že až do konca to fungovalo úplne bohovsky a nemali sme žiadnu krízu. Za zmienku stojí, že Nižná Slaná - náš východný otočák bol úplne v čistom, cca 40km od najbližších kumulov a teda celkovo sme asi 80km leteli v čistom, ale fungovalo to aj tam bez problémov. Nízke boli úplne genitálne, tam neni o čom. Zaujímavé to bolo ešte pred posledným otočákom. Strážovské vrchy a Považie bolo akurát po prehánke a slnko tam ešte len začínalo svietiť. Trocha sme sa spomalili, lebo sme točili aj slabšie stúpania, ale na samotných hraniciach pri otočáku sme naleteli riadnu marhu a domov už len s natiahnutou rukou a zápornými klapkami.
Keď to zhrniem tak musím povedať, že pre mňa 100% najlepší prelet v živote. Rýchlosť som dosiahol 113km/h, bezproblémový let a neuveriteľný zážitok.
Zagratuloval som k výbornému výkonu, predsa na Slovensku nedávame triangle len tak bežne. Streda mala byť deň ako každý pracovný, ale toto mi nedalo pokoj. Akonáhle som prišiel domov, tak som pozrel Gcup, SHMÚ a nastavil budík na 5:00.
Streda 7:45 SELČ dorážam na letisko. Situácia vyzerala výborne, až na obavu z búrok kvôli veľkej instabilite aj vo vyšších vrstvách. S Dominom som bol už dohodnutý, že ideme na to so šestkami a skúsime niečo dlhšie. Triangel sme zamietli kvôli plánovaným TSA06, ale každopádne sme chceli využiť Nízke Tatry. Task setting som zveril do Dominových rúk a musím povedať, že to vymyslel perfektne. Po zohľadnení predpovede a fílingu ako sa vyhnúť búrkam znel task takto: Polygon cez 3TP: NITRA-TERCHOVA-NIZNASLANA-JAWORINA-NITRA 504km.
Štartujeme o 12:00, teplota 29°C. V Nitre total čisto, najbližšie kumule až niekde pri Partizánskom. Nie je čas na vyčkávanie, ideme na to. Zjavne to chcelo ešte nejaký ten stupeň, ale odpútali sme sa na slabšom stúpaní. Ja v 1000m pretínam pásku a vyrážame. Prvých 40km celkom trápenie. Malé výšky a slabé stúpania. Pri Osečnom podlietavame prvé normálne kumule a prvý krát aj točíme niečo cez 2m/s do 1700m. Konečne výška na lepšie preskokové rýchlosti. Vrhol som sa na Maguru pri Prievidzi v nádeji, že na rebrách to bude. Po chvíli hľadania ma to zobralo z hrebeňa Maguri v strašne turbolentnom stupáku skoro do 8000ft a v tomto momente sa začala jazda. Dá sa povedať, že až do konca to fungovalo úplne bohovsky a nemali sme žiadnu krízu. Za zmienku stojí, že Nižná Slaná - náš východný otočák bol úplne v čistom, cca 40km od najbližších kumulov a teda celkovo sme asi 80km leteli v čistom, ale fungovalo to aj tam bez problémov. Nízke boli úplne genitálne, tam neni o čom. Zaujímavé to bolo ešte pred posledným otočákom. Strážovské vrchy a Považie bolo akurát po prehánke a slnko tam ešte len začínalo svietiť. Trocha sme sa spomalili, lebo sme točili aj slabšie stúpania, ale na samotných hraniciach pri otočáku sme naleteli riadnu marhu a domov už len s natiahnutou rukou a zápornými klapkami.
Keď to zhrniem tak musím povedať, že pre mňa 100% najlepší prelet v živote. Rýchlosť som dosiahol 113km/h, bezproblémový let a neuveriteľný zážitok.