Preskočiť na hlavný obsah

Prvý september v Západných Tatrách

September 2016 je (zatiaľ) neobyčajne plodný na plachtárske počasia. Vlastne je už šestnásteho a neviem, či za posledné 2 týždne bol niektorý z dní neletový. Keby sa lieta na Slovensku Grand Prix ako sa zvyklo v minulosti takto na jeseň, tak by to bola až nadmieru úspešná súťaž. Intervaly síce nie sú už dlhé - zväčša to začína tak okolo 13:00 a vypínajú to tak okolo 16:00, ale hlavne na kopcoch sú celkom solídne termické podmienky. Minimálne ak si uvedomíme, že o týždeň je už rovnodennosť a pomaly ale iste začne obdobie svahovania a vlnovania.

Vzhľadom na to, že na sklonok sezóny som mal už vopred naplánované aj rôzne iné aktivity, tak som nevyužil plný potenciál tohtoročnej jesene, ale zato hneď prvý septembrový deň som letel jeden z mojich najzaujímavejších preletov. Vopred sa priznám deklaráciu som neuletel, ale aj tak to stálo za to. Trať som si stanovil dosť netradične. Nezvyknem to robiť, ale zopakoval som deklaráciu z 22. mája tohto roka. Bola to 400vka trojuholník a v máji sa mi obletieť podaril. Neviem, asi mi už dochádzala kreativita pri stavaní trate :)


Takže letím smer prvá otočka Dobná skala. Počasie, ale nebolo moc ako v máji. Základne boli tak okolo 1500QNH, na Malej Fatre som bol raz tuším v 1700QNH, čo bolo ale asi o 100m vyššie ako okolité kumule. Napriek nie moc vysokým základniam, prvé rameno bez problémov. Problém ale nastal práve v tomto bode. Trať pokračuje cez Krivánsku, Choč a ďalej na Západné Tatry. Všetky vymenované pohoria sú ale úplne čisté, teda až na tie ďaleké Tatry, a teda nič nenasvedčuje, že by to boli miesta s výnimočnou termickou aktivitou. Tak to vyhodnotil aj zvyšok spoluplachtiacich kolegov a otočili to na konci Malej Fatry späť na juh. Ja som sa pustil pomaličky po Krivánskej v menších výškach ďalej a urobil som kruh v každom polmetri, čo som po ceste našiel a dúfal som, že tie kumule, ktoré vidím na hrebeni Tatier nejako dočiahnem. Takto som letel ďalej a stále nižšie a nižšie až som sa ocitol bez vody na úpätí Tatier takmer na dosah vytúžených kumulov. Jediný problém bol, že hrebeň bol cca 1km nado mnou. Už som sa chystal na plán B, keď tu zrazu zabublal ďalší polmetrík a tak som ho začal točiť a zveľaďovať mojich 1100QNH na výškomery. Nastala taktika - vystúpať 100m a presun bližšie ku svahu, ktorú som začal opakovať v pravidelných iteráciách. Po nejakom čase, stúpania tempom rýchlejšieho turistu sa mi podarilo presunúť nad niektoré z mohutných rebier dostatočne pod kumul a tak som konečne v nejakom tom dvojmetri dostúpal základňu cca 2200QNH.


Prehupol som poľské hranice a kochajúc sa krásnym počasím som sa presunul na pomedzie medzi Západnými a Vysokými Tatrami. Tam som sa ale rozhodol na definitívny ústup, v vzhľadom na pokročilí čas. Navyše základne boli vo Vysokých padnuté pod úroveň hrebeňov, takže aj tak to už nemalo veľký význam.



Preskok na Nízke Tatry bol bezproblémový, rovnako ako let po Hrubú Fatru. Tam sa kumule opäť končili a trebalo kĺzať do čistého. Našťastie sa mi ale podarilo dostúpať ešte niekde na úpätí Vtáčnika a potom doklzový pod Tribčom. A tak som si polietal v septembri do kopcov :)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rozloženie síl pri zátačke s náklonom

Možno si mnohí z vás, ktorí ste absolvovali kurz pilota, po prečítaní nadpisu poviete, že čo nám tu chce autor v roku 2020 písať o tom ako lietadlá zatáčajú. Veď sme sa to všetci učili na prednáškach aerodynamiky a sú toho plné učebnice. Všetci predsa poznáme ten obrázok, kde je naklonené lietadlo a z jeho ťažiska smerujú šípky do všetkých možných strán a navzájom sa rušia vertikálne a horizontálne zložky síl. Navyše, je k tomu niekoľkostranový presvedčivý fyzikálny výklad ako dané sily vznikajú a čo sa pritom deje. V tomto príspevku sa venujem tomu, že veľa učebníc vysvetluje aerodynamiku zátačky nesprávne a pozrieme sa na to, čo sa v skutočnosti s lietadlom v náklone deje. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Učebnice sportovního letce. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Pilot’s Handbook of Aeronautical Knowledge. Videl som mnoho zdrojov, niektoré miešajú hrušky s jablkami, iné dokonca popisujú neexistujúce fyzikálne javy. Uvediem pár príkl

Osobný rekord: 664 km

Tento report píšem s pár mesačným oneskorením až v predvianočnom čase, ale chcem sa ešte vrátiť k tomuto výnimočnému júlovému dňu , nakoľko sa mi podarilo pokoriť môj osobný rekord - najdlhší deklarovaný let. Majstrovstvá Európy v Prievidzi boli práve v plnom prúde a počasia boli rádovo lepšie ako sme mali na PMSR. Napriek tomu víkend uprostred júla (a tiež EGC) nebol práve dobrý. V sobotu neletové a v nedeľu to tiež nebola žiadna veľká sláva . No v predpovediach sa črtal, až by som povedal zázračný pondelok. Po dlhých úvahách som sa rozhodol pre nasledný plán. Prespím na letisku. Ráno skontrolujem predpoveď. A len v prípade, že bude naozaj výnimočná (rozumej, bude hroziť počasie sezóny), pôjdem letieť. Ak predpoveď zhoršia (čo býva bežné), tak pôjdem podla plánu A - pracovať. Ráno vstanem a predpoveď počasia je stále pecková (musím dodať, že nečakane). Je rozhodnuté, ideme na to. Čo chcem zdôrazniť je, že hlavným atribútom predpovede bol veľmi dlhý interval. Začiatok termiky dával

Nízke Tatry 23. apríl 2020

Dnes sme si s Martinom švihli tímových 540km cez Minčol (Kubínska hoľa), Drážovce (pri Nitre) a Demänovú v Nízkych . Ešte to chcelo tak 100km navyše keďže sme pristávali už okolo 16:30, ale aj tak super prelet. Okrem samotných Nízkych Tatier takmer čisto, iba po hrebeňoch sa robili chmárky a pod nimi silné stúpania.