Preskočiť na hlavný obsah

Začiatok júla v znamení dlhých preletov

Počas prvých štyroch dní tohtoročného júla si veľa slovenských plachtárov prišlo na svoje. V prvom rade sa v Partizánskom začal obľúbený MAM s vysokou účasťou cca 50 závodníkov. Teraz sa už len dá konštatovať, že kto prišiel tento rok, urobil viac ako dobre, lebo ak si predstavujem dobré plachtárske počasie, tak to bolo určite práve to od uplynulej nedele do stredy tohto týždňa.

Keďže (výnimočne) k týmto šťastlivcom tento rok nepatrím :( snažil som sa aspoň čo-to dohnať mimosúťažným lietaním. V piatok sme sa s kolegom - teraz už bývalím juniorom Filipom, popri sérii lahodných ležiakov dohodli, že hneď ako cez víkend zoslabne vietor pod hodnotu 10m/s ideme na to, čo malo byť v už spomínanú nedeľu. V nedeľu ráno sme to pekne podľa dohody poskladali a začali hútať kam poletíme. Predpoveď vyzerala veľmi dobre pre Nitru, juh až po Dunaj, ale na sever to dávali iba po cca Partizánske až Prievidzu. Pasoval som sa do úlohy tasksettera a keďže som prepokladal, že sa budú tvoriť rady v smere sever-juh a že bude dlhý interval, zadeklarovali sme 520 neštandardne cez 5 otočiek. Kumuly sa začali robiť už okolo 9 a myslím, že o 10 už boli 4/8 rovnomerne usporiadaných kumulov od nevidím do nevidím. Štartovali sme o 10:45 do už dávno fungujúceho počasia, lebo samozrejme sme ako už štandardne nestíhali.  Pásku pretíname niečo pred 11. Rady sa síce podľa predpokladu moc nerobili, ale napriek tomu po vetre do Komárna ako nič, výšky základní cez 2000m qnh. Paráda. Proti 30-35km/h vetru to išlo na sever trocha pomalšie, ale keďže stúpania boli silné a výšky základní už cez 2100m qnh nebol žiaden probém. Jediné, čo nás prekvapilo bol kompletne celý grid v Partizánskom pekne usporiadaný na ploche pripravený štartovať. V tom čase sme už mali skoro 200km za sebou a to nehovorím o tom, že už my sme štartovali asi hodinu až hodinu a pol po začatí termiky. Ako sme sa vracali zo severnej otočky, vleky sa už začali a pri letisku sme vytočili solídnu štvorku spolu s Banánom na BM, zakývali sme a pokračovali smer Maďarská Republika. Takto nejako bez problémov to išlo celý čas. Na záver sme vytočili nad Chotínom do 2300m a vychutnali sme si 50km doklz. Pristátie o 16:30. Kumuly ešte vydržali do cca 17.30, takže fakt na naše pomery, extrémne dlhý interval. Napriek tomu, že sme ho celý nevyužili konštatujem, že trať bola postavené veľmi dobre. Predpoveď vyšla a na sever od Bánoviec/Prievidze sa počasie výrazne horšilo.


Nasledoval pracovný týžďeň a v pondelok a utorok ešte lepšie počasia. Spätne môžem povedať, že keby som si možno lepšie pozrel predpovede, pokúsil by som sa zobrať si nejaké to voľno, ale keby bolo keby... Každopádne za zmienku stojí hneď niekoľko letov. To že sa v Čechách trojuhoľníkuje nie je žiadna novinka, ale v pondelok tam uderili 2x FAI 750 na Cirruse a ASW-15. To je sila. A okrem toho Paľo Černý 1000km cez 3TP. V utorok Tibor Arpáš z Nitry 750km cez 3PT, čo je náš klubový rekord. Samozrejme bavíme sa všetko o deklarovaných tratiach. To som už nevydržal a napriek tomu, že na stredu predpoveď už nebola taká dobrá, chcel som zaletieť aspoň niečo.

V predpovedi sa stredu dávali síce dobré počasie na kopce a Oravu, avšak kratší interval, menej kumulov a hlavne cirry celý deň od Nitry na juh a západ s výhľadom zaťahovania oblohy cirrmi ďalej na sever k večeru. Ráno sme sa stretli na letisku 4 kusy plachtárov, všetko sme rýchlo pripravili a hypnotizovali sme webkamery a SeeYou. Váhal som medzi 500 a 600, tak som nakoniec zvolil 560km Zuberec - Tribeč - Veľký Bok. Čas plynul, kumuli žiadne, cirrov plná obloha. Vôbec to nevyzeralo dobre, ale proste som to musel risknúť. 11:15 - treba štartovať. Vytiahol som sa do 1400m nad letisko, preťal som pásku a pokračujem na trať. Po cca 15km podlietavam prvé chmárky. Skúšam točiť. Max 0,5m/s. Nevyzerá to dobre, skúšam ďalej. Konečne niekde severne od Zlatých Moraviec nalietavam 2m do 2000m qnh. Pod ďalším mrakom už po strop. Avšak to boli posledné 2 normálne kumuly a pred sebou už vidím iba čisto, sem tam chmárka. Nastala celkom paradoxná situácia. Totiž často sa stáva, že počasie vyzerá zo zeme veľmi dobre, ale v skutočnosti, sú slabé a rozbité stúpania. Tak tento deň bol úplne opačný. Prakticky skoro celý prelet to vyzeralo vizuálne slabo, miestami až zle, avšak stúpania fungovali úplne spolahlivo skoro pod každou chmárou a aj v čistom. Úplne bezproblémový let. Akurát na Nízkych boli od Ďumbiera smerom na východ pekné mraky. Veľký Bok som otočil o 16:15. Doklzové stúpanie na Kozích (a just ich tak budem volať, aj ked sa to Tiborovi F. nepáči!) a 78km doklz na optimále do Nitry pod už výraznou dekou vysokej oblačnosti.


Pristátie o 17:45. Pocitovo interval využitý na doraz.

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Predvianočný vlnový minizraz v Nitre

Stačilo jedno decembrové poobedie a pár správ na WhatsAppe na to, aby sa na druhý deň ráno v Nitre stretlo sedem vlnochtivých plachtárov. Zhruba po 9.00 sme mali nachystané a pomaly sa schyľovalo na štart. Oblačnosť však nevyzerala úplne vlnovo a tak sme sa skúšali ťahať nie len do závetria Žibrice, ale niektorí aj priamo na svah. Keďže závetrie moc nefungovalo, tak sme sa postretali na návetrí Žibrice a pokúšali sme sa vystúpať popri oblačnosti, ktorá kondenzovala rovno nad svahom. Najskôr sa to podarilo Dominovi a Samovi, ktorý si prišiel vyskúšať južnú bavlnku až zo Žiliny. Oblačnosť následne zhustla, čo znamenalo dočasnú stopku pre nás ostatných. Ale nevzdávali sme sa a čakali sme na našu chvíľu. Tá prišla asi po hodine Brownovho pohybu okolo Žibrice, keď sa dočasne rozpustila oblačnosť v stúpavej stope. To sme využili spolu s Martinom, Romanom a Filipom. Tento dôležitý moment premeškal Peťo a tak musel hoblovať nad Žibricou zhruba ďalšiu hodinku. Po dostúpaní stropu sme sa postu

Rozloženie síl pri zátačke s náklonom

Možno si mnohí z vás, ktorí ste absolvovali kurz pilota, po prečítaní nadpisu poviete, že čo nám tu chce autor v roku 2020 písať o tom ako lietadlá zatáčajú. Veď sme sa to všetci učili na prednáškach aerodynamiky a sú toho plné učebnice. Všetci predsa poznáme ten obrázok, kde je naklonené lietadlo a z jeho ťažiska smerujú šípky do všetkých možných strán a navzájom sa rušia vertikálne a horizontálne zložky síl. Navyše, je k tomu niekoľkostranový presvedčivý fyzikálny výklad ako dané sily vznikajú a čo sa pritom deje. V tomto príspevku sa venujem tomu, že veľa učebníc vysvetluje aerodynamiku zátačky nesprávne a pozrieme sa na to, čo sa v skutočnosti s lietadlom v náklone deje. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Učebnice sportovního letce. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Pilot’s Handbook of Aeronautical Knowledge. Videl som mnoho zdrojov, niektoré miešajú hrušky s jablkami, iné dokonca popisujú neexistujúce fyzikálne javy. Uvediem pár príkl

707 km - prvá sedemstovka

Záver apríla 2020 nám doprial výborné počasia vhodné na naozaj dlhé prelety. Táké o akých fantazírujeme vždy počas zimy, keď si stanovujeme tie najvyššie ciele. Len tri dni po peknej štvrtkovej 500vke to vyzeralo podľa všetkých predpovedí naozaj skvele, tak poďho prekonávať osobné rekordy. Už dlhšie som rozmýšľal, či by som stihol v dobrom počasí uletieť na štyristovke 700 km. Len necelý rok dozadu  som nadobudol presvedčenie, že to pôjde. Dnes bol ideálny čas na prvý pokus . Základom je, aby fungovala termika veľmi skoro aj u nás v Nitre. Pásku sme preťali o 10.21. Dostupy neboli ani zďaleka ako pred rokom, keď som odlietal v podobnom čase, ale termika celkom fungovala. Teda až kým sme sa o 11.00 nevyskytli cca v 800 m QNH nad "výbuchom". Vtedy to nevyzeralo moc dobre, ale našťastie sa nám podarilo nájsť stúpanie, dokonca celkom silné, takže sme sa ani výrazne nezasekali. O pár minút na to sa nám už nad prievidzkou Magurou podarilo prekročiť 2000 m QNH a v tom momente s