Preskočiť na hlavný obsah

Osobný rekord: 664 km

Tento report píšem s pár mesačným oneskorením až v predvianočnom čase, ale chcem sa ešte vrátiť k tomuto výnimočnému júlovému dňu, nakoľko sa mi podarilo pokoriť môj osobný rekord - najdlhší deklarovaný let.

Majstrovstvá Európy v Prievidzi boli práve v plnom prúde a počasia boli rádovo lepšie ako sme mali na PMSR. Napriek tomu víkend uprostred júla (a tiež EGC) nebol práve dobrý. V sobotu neletové a v nedeľu to tiež nebola žiadna veľká sláva. No v predpovediach sa črtal, až by som povedal zázračný pondelok. Po dlhých úvahách som sa rozhodol pre nasledný plán. Prespím na letisku. Ráno skontrolujem predpoveď. A len v prípade, že bude naozaj výnimočná (rozumej, bude hroziť počasie sezóny), pôjdem letieť. Ak predpoveď zhoršia (čo býva bežné), tak pôjdem podla plánu A - pracovať.

Ráno vstanem a predpoveď počasia je stále pecková (musím dodať, že nečakane). Je rozhodnuté, ideme na to. Čo chcem zdôrazniť je, že hlavným atribútom predpovede bol veľmi dlhý interval. Začiatok termiky dávali na Nitru už medzi 9.00 a 10.00 SELČ, čo je u nás obrovská rarita. Zo skúseností viem, že sa na to určite nedá spoliehať. Toto ale vyšlo až neskutočne presne. Vzhľadom na to, že som tomu naozaj tento krát veril, som mierne burcoval kolektív, aby sme všetko stihli a nepremárnili správny čas odletu. Nachystal som dve varianty. Ak sa podarí odlet pred 10.00 pôjdem na 707 km cez 3 otočky. Okolo 9.00 sme nachystaní a čakáme, čo sa bude diať. Okolo 9.15 začala naskakovať nejaká nízka oblačnosť, avšak vôbec to nevyzeralo ako aktívne kumule, skôr to boli také framforce bez základne. O 10.00 situácia stále rovnaká. Zopár neatraktívnych chmár v okolí letiska, inak čistá obloha a to aj smerom na sever. Variantu A už nestíham. Volím kratšiu trať 664 km a štartujem o 10.06 nie moc presvedčený, či to už funguje. Idem na to taktikou, ktorá sa mi už neraz osvedčila. Vytiahnem sa až do pásky a odkĺžem to na prvé rameno. Pretínam pásku o 10.17 v 1600 m qnh. Medzičasom sa vytvorila krásna rada ako na zavolanie v smere prvého ramena až niekam za Tribeč. Prekĺzal som 5 km pod riadku a na komoru som napichol 4m/s. Spravil som 4 kruhy do cca 1950 m qnh a poďho pod radou na kopce. O 10.50 som s vystretou rukou doletel k Bojniciam a v nejakom trojmetri som sa ujistil, že na EGC je už všetko pripravené na 500vkové disciplíny.


O 12.00 som otočil Zuberec (stále 500 km pred sebou) a už som šípil, že ak neprídu výrazné komplikácie, tak to stíham. Zvyšok dňa sa niesol v znamení výborného počasia. Stúpania 2,5 m/s a viac. Základne v 8000 feet.

Kľúčový bol skorý odlet a tiež fakt, že sa spravila aktívna rada presne smerom na prvé rameno. Je možné, že by som stihol aj tých 700 km, ale to už musím skúsiť zase nabudúce.


Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rozloženie síl pri zátačke s náklonom

Možno si mnohí z vás, ktorí ste absolvovali kurz pilota, po prečítaní nadpisu poviete, že čo nám tu chce autor v roku 2020 písať o tom ako lietadlá zatáčajú. Veď sme sa to všetci učili na prednáškach aerodynamiky a sú toho plné učebnice. Všetci predsa poznáme ten obrázok, kde je naklonené lietadlo a z jeho ťažiska smerujú šípky do všetkých možných strán a navzájom sa rušia vertikálne a horizontálne zložky síl. Navyše, je k tomu niekoľkostranový presvedčivý fyzikálny výklad ako dané sily vznikajú a čo sa pritom deje. V tomto príspevku sa venujem tomu, že veľa učebníc vysvetluje aerodynamiku zátačky nesprávne a pozrieme sa na to, čo sa v skutočnosti s lietadlom v náklone deje. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Učebnice sportovního letce. Príklad chybného znázornenia rozloženia síl. Zdroj: Pilot’s Handbook of Aeronautical Knowledge. Videl som mnoho zdrojov, niektoré miešajú hrušky s jablkami, iné dokonca popisujú neexistujúce fyzikálne javy. Uvediem pár príkl

Lomnický a Gerlachovský štít

Jarný výlet do Vysokých Tatier dňa 22.4.2023❄. Lomnický štít zo severo-východnej strany. Skalnaté pleso naľavo. Na pravej strane Belianske Tatry, Zelené pleso a chata pri Zelenom plese. Gerlachovský štít. Pohľad smerom na západ.

Predvianočný vlnový minizraz v Nitre

Stačilo jedno decembrové poobedie a pár správ na WhatsAppe na to, aby sa na druhý deň ráno v Nitre stretlo sedem vlnochtivých plachtárov. Zhruba po 9.00 sme mali nachystané a pomaly sa schyľovalo na štart. Oblačnosť však nevyzerala úplne vlnovo a tak sme sa skúšali ťahať nie len do závetria Žibrice, ale niektorí aj priamo na svah. Keďže závetrie moc nefungovalo, tak sme sa postretali na návetrí Žibrice a pokúšali sme sa vystúpať popri oblačnosti, ktorá kondenzovala rovno nad svahom. Najskôr sa to podarilo Dominovi a Samovi, ktorý si prišiel vyskúšať južnú bavlnku až zo Žiliny. Oblačnosť následne zhustla, čo znamenalo dočasnú stopku pre nás ostatných. Ale nevzdávali sme sa a čakali sme na našu chvíľu. Tá prišla asi po hodine Brownovho pohybu okolo Žibrice, keď sa dočasne rozpustila oblačnosť v stúpavej stope. To sme využili spolu s Martinom, Romanom a Filipom. Tento dôležitý moment premeškal Peťo a tak musel hoblovať nad Žibricou zhruba ďalšiu hodinku. Po dostúpaní stropu sme sa postu