Stačilo jedno decembrové poobedie a pár správ na WhatsAppe na to, aby sa na druhý deň ráno v Nitre stretlo sedem vlnochtivých plachtárov. Zhruba po 9.00 sme mali nachystané a pomaly sa schyľovalo na štart. Oblačnosť však nevyzerala úplne vlnovo a tak sme sa skúšali ťahať nie len do závetria Žibrice, ale niektorí aj priamo na svah. Keďže závetrie moc nefungovalo, tak sme sa postretali na návetrí Žibrice a pokúšali sme sa vystúpať popri oblačnosti, ktorá kondenzovala rovno nad svahom. Najskôr sa to podarilo Dominovi a Samovi, ktorý si prišiel vyskúšať južnú bavlnku až zo Žiliny. Oblačnosť následne zhustla, čo znamenalo dočasnú stopku pre nás ostatných. Ale nevzdávali sme sa a čakali sme na našu chvíľu. Tá prišla asi po hodine Brownovho pohybu okolo Žibrice, keď sa dočasne rozpustila oblačnosť v stúpavej stope. To sme využili spolu s Martinom, Romanom a Filipom. Tento dôležitý moment premeškal Peťo a tak musel hoblovať nad Žibricou zhruba ďalšiu hodinku.
Po dostúpaní stropu sme sa postupne vydali za Dominom a Samom po závetrí Tribča smerom na severovýchod. Vlna fungovala spoľahlivo a tak sme za cca dve a trištvrte hodiny najojovali cez 300km medzi Nitrou a Vtáčnikom.
Stúpanie nad Žibricou
Posledné metre a ideme a to.
Prvé rameno. Na ľavo je hrebeň Tribča.
Dedinka Kľak. Taktiež základný tábor pre výstup na Vtáčnik z južnej strany.
Pohľad smerom na Nitru po otočke.
Predpoveď vertikálnej rýchlosti vzduchu vo výške 2km o 14.00.